Málokto vie, že spoločný názov všetkých druhov paradajkovej omáčky, ktorý je dnes populárny - kečup, spočiatku neznamenal prítomnosť rajčiaka v ňom. A rodiskom korenia s týmto menom je Čína.
Vyberte si recept
Ak uplatníme nároky na kečup, v ktorom ovocie šťouchané zemiaky tvoria veľký podiel, potom by sa mal kritizovať aj čisto paradajkový výrobok. V skutočnosti, jeden z najpopulárnejších moderných potravín - kečup bol pôvodne omáčkou z morských plodov a soli.
Je kečup vynálezom Číňanov alebo Malajzie?
Vedci tvrdia, že anglický jazyk, ktorý dnes zaujíma vedúce postavenie ako prostriedok medzinárodnej komunikácie, v skutočnosti obsahuje viac ako 500 ďalších jazykov. K tejto zámene došlo najmä v dôsledku obchodu a pokusov Britov rozšíriť svoje územné vlastníctvo. Je známe, že v stredoveku bol malajský trhový jazyk - pidgin všeobecne akceptovaný vo východnej Indii a v juhozápadnej Malajzii.
Obchodníci zo západnej Európy sa tam akýmkoľvek spôsobom pokúšali udrieť, pretože mnoho korení, vrátane čierneho korenia, bolo rovnocenné s medzinárodnou menou. Najskôr Arabi, Holanďania, Portugalci a potom v XVIII. Storočí a Briti zámerne pripravili indických obchodníkov o ich „úhľadnú cestu“. Majetkom Spojeného kráľovstva sa stalo niekoľko ostrovov, medzi ktorými boli Singapur a Penang. Preto neprekvapuje, že mnoho slov malajského jazyka nevstúpilo priamo do angličtiny, ale do holandčiny a portugalčiny.
Lingvisti súhlasia s tým, že anglický kečup je derivátom malajského kechapu, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou požičal od čínskeho dialektu, pretože na území modernej Malajzie existuje veľa etnických skupín, ktoré hovoria čínsky. To, či sa kečup dostal do Británie z Malajzie alebo z Číny, na území ktorého sa britská východoindická spoločnosť, ktorá bola vytvorená už v roku 1600, preniklo, je teraz ťažké preukázať. Skutočnosť, že Číňania vyrábajú omáčku s názvom koe-chiap alebo koe-tsiap už tisícročia, je však absolútnou pravdou.
Prvá časť tejto komplexnej kombinácie sa prekladá ako „losos alebo losos“ (inými slovami ryba) a druhá soľanka. V starodávnom recepte z roku 554 sa neuvádza žiadne korenie okrem soli. Na prípravu rybej omáčky sa neodporúča brať ani ryby samotné, ale ich vnútornosti: črevá, mechúre žltej ryby (parmica, žralok). Umyté prísady musia byť soľné a ponechané v dobre uzavretom obale po dobu 20 dní na slnku.V chladnom období varenie trvalo trikrát toľko času.